Western
________________________________________
POHYB DO STRÁN
Predpokladajme, že náš kôň je v dobrej psychickej pohode, vie chodiť rovno, nerobí mu problémy udržať rovnováhu aj pod jazdcom a v žiadnom chode sa nebráni priľnutiu. V tom čase je čas začať s výcvikom do strán, takzvaný laterárne pohyby. Perfektné zvládnutie tejto fázy neznamená napríklad len ustupovanie na holeň nad kavaletou v trailu. Laterárni pohyb súvisí s roll-backem a spinom, teda prvky, ktoré patria vo westernovom jazdení k najcennejším.
Správne pomôcky jazdca sú súhra sedu, rúk a nôh. Pomôcky nôh pri laterárnych pohyboch sú predsa len najdôležitejšie. Núti koňa do pohybu a udržuje ho v ňom. Nesprávne použitie nôh môže mať pri výcviku tragické následky ako tvrdá necitlivá ruka. Neustále okopávanie koňa, šúpaniu nôh dopredu a dozadu – to všetko môže viesť až k úplnému ignorovaniu príkazov.
Prvým krokom pri nácviku pohybov do strán je obrat okolo predku. Keď točíme koňa okolo jeho pravej prednej nohy, stojí pravá predná na mieste a zadok sa točí doľava. Pravú oťaž skrátime a pravú nohu tlačíme na bok koňa za podbrušníkom. Spočiatku nám ide len o jeden, dva kroky. Ľavá oťaž je volná, skrátime ju len vtedy, keď chceme koňu zabrániť v pohybe dopredu. Doprajte koňovi po niekoľkých krokoch oddych a nechajte si ho celú vec si premyslieť. Po niekoľkých výcvikových hodinách bude kôň v obrate počet krokov pridávať a za čas zvládne obrat o 3600 na nepatrné usmernenie nohami. S koňom samozrejme pracujeme na obidve strany. Klasická drezúra prevádza tento cvik precíznejšie, ale pre westernového koňa úplne stačí jednoduchý pohyb po dvoch stopách, keď zadné nohy vyšlapujú inú dráhu stop, ako nohy predné.
Pri ďalšom kroku vo výcviku pohybov stranou zastavte s koňom pred stenou, alebo prekážkou a začnite s ustupovaním na holeň. Vnútornú oťaž držte pevne a pretiahnite ju cez krk tak, aby tlačila na vnútornú stranu krku. Vnútornú oťaž odtiahnite od krku (teda tú oťaž, ktorá je v smere vášho ustupovania). Vnútorná noha pobáda, pokiaľ kôň neurobí niekoľko pohybov stranou a neprekríži nohy. Kôň potrebuje nejaký čas, aby nový pohyb pochopil, ale po určitom čase bude schopný ustupovať aj bez pomocné prekážky.
Zatiaľ uvedené cviky sú pomerne jednoduché a preto vám umožnia naučiť sa jednu vec, ktorá je pre vašu prácu a pre westernové jazdenie vôbec nesmierne dôležitá – vedieť lokalizovať v ktorúkoľvek chvíľu, predné a zadné nohy nielen zrakom, ale aj citom. To, že viete, kde má kôň práve niektorú nohu, uľahčuje jeho ovládanie aj pri roll-backu, spinu a aj v kruhu. Nohu koňa a teda aj jeho pohyb nemôžeme usmerniť, pokiaľ noha stojí na zemi, alebo už je vo vzduchu. Požadovaným smerom ju môžeme usmerniť vo chvíľke, keď sa len odlepuje zo zeme. To je to, čomu sa hovorí timing – načasovanie. Pri ďalšom cviku uvidíte, aké je to dôležité.
Týmto cvikom je obrat okolo chrbta. Skôr sa na westernových súťažiach velili aj obraty o 900 a 1800, dnes sa požaduje len obrat o 3600, ktorému sa hovorí spin a často tiež turn-around.
Aj s týmto obratom začíname u prekážky alebo u steny. Chceme aby kôň zastavil, otočil sa hlavou ku stene a potom vykročil opačným smerom – teda aby sa otočil okolo svojej vnútornej zadnej nohy. Príkaz pre turn around je jednoduchý. Predstavme si, že ideme okolo prekážky, ktorú máme po pravej ruke. Ľahkým tlakom ľavej oťaže si koňa zastavíme – tak dosiahneme toho, že ľavá noha došlapne na zem. Potom mierne zdvihneme pravú oťaž a ľahko ju pritiahneme. Kôň potom zdvihne prednú (vnútornú) nohu stranou a vzad, čo je začiatok obratu. Skoro súčastne ho pobádame vonkajšou nohou, čo drží zadné nohy na mieste. Je to jednoduchý pohyb a kôň skoro spozná, že to zvládne. K dosiahnutiu úspechu sa treba sústrediť na to, aby sa predná vnútorná noha zdvihla ako prvá. Pri obrate by mal kôň držať trup skoro rovný, čo zaisťuje vonkajšia noha a oťaž. Akonáhle sa zdvihne vnútorná predná noha zo zeme, neťahajte príliš za oťaž v smere pohybu, aby sa kôň len „nezlomil“ v krku. Oťažou natočíme hlavu len toľko, aby koňovi videlo „vnútorné“ oko. Viac váhy prenášate na vnútorný strmeň – tým sa koňovi odľahčí vnútorné plece a uľahčí sa mu tým obrat.
Prvé pohyby v obrate by mali byť pomalé, aby ste sa mohli dobre posadiť. K rýchlym obratom, ktoré tak obdivujeme u špičkových jazdcoch, je potrebné koňa učiť pomaly a rozhodne nie len zvýšením tlaku oťaže na krk. Príliš veľký tlak obvykle spôsobí, že kôň stratí „pivot“ – nohu, okolo ktorej sa otáča.
ROLL-BACK je obtiažnou kombináciou rýchlosti a obratu. Ide o cval po priamej línii s následným zastavením a obratom o 1800, po ňom kôň okamžite naskakuje do cvalu opačným smerom. Prvým predpokladom je priviesť koňa do rovného zastavenia. Kľúčovým okamžikom je chvíľa, keď vonkajšia noha (ľavá) došľapne...
… potom príde ľahké pobádanie vnútornou – pravou oťažou. Skoro súčastne prebieha vonkajšia – ľavá noha jazdca a zdvihne sa vnútorná predná - pravá noha koňa. To je začiatok obratu. Umením je vystihnúť okamžik, keď kôň dokončil zastavenie, ale ešte stále má dosť kmihu na prevedenie obratu.
Postavením oťaží a pobádaním prednou nohou udržujú trup koňa skoro rovný. Kôň sa otáča okolo svojej vnútornej zadnej pravej nohy. Obvyklou chybou je prehnaný tlak oťaží cez krk – vedie len k tomu, že kôň vytočí krk, prestane sa otáčať okolo zadnej nohy a točí sa okolo stredu.
________________________________________
PRESKOK
Preskok v cvale je takou fázou cvalového skoku, kde si zadné a po nich predné nohy prehodia úlohu. Pokiaľ kôň dopredu cvála na ľavú nohu, bude po preskoku cválať na pravú. Keď sa vnútorná predná noha odrazí (teda tá, na ktorú cválame), nasleduje druhá fáza. To je tá chvíľa, keď sa zadné nohy môžu prehodiť. Dokážeme vnútornú nohu zadržať vo chvíle, keď došlapneme, vonkajšia zadná sa potom uvoľní a má čas ísť dopredu. Tak si zadné nohy vymenia úlohu a urobia skok. Skoro súčastne sa noha, ktorá bola vonkajšia predná, stáva v novom smere vnútornou prednou.
Pri výcviku by sme mali mať neustále na pamäti niekoľko nasledujúcich skutočností:
1. 1. Nevnucujte svojmu koňovi preskoky násilím. Znechutíte koňovi preskok, urobíte vážnu chybu, ktorú si budete neskoršie ešte dlho vyčítať.
2. 2. Žiadny iný cvik koňa tak rýchlo neomrzí, ako práve preskoky. S nácvikom to nepreháňajte, pretože s „unudeným a nesústredeným“ koňom končí nádej na akékoľvek ďalší pokrok. Kôň sa snaží jazdca predbehnúť a urobí si preskok po svojom. Kôň preskok vytuší dopredu.
3. 3. Pri preskoku používajte bič a ostrohy minimálne. Kôň si tak preskok spojí s ostruhami a naučí sa ponáhľať sa na preskok a po ňom utekať preč.
4. 4. Preskok nacvičujte v pomalom cvale, i keď pre koňa je ľahší z väčšou rýchlosťou. V rýchlom cvale je fáza vznosu dlhšia a kôň má na výmenu nôh viac času. To často zvádza k nácviku v rýchlom tempe, ale výsledky sú krátkodobé.
Výcvik k preskoku by sa mal uberať zhruba touto cestou:
1. 1. Správne a ochotne nacválať na obe ruky z klusu a kroku, u pokročilejších koňoch aj zo zastavenia.
2. 2. Jednoduchá zmena cvalu s prechodom do klusu a opätovné nacválanie. Počet klusových krokov by sa mal postupne medzi cvalovými pasážami zmenšovať až na dva. Niektorý jazdci naznačujú zmenu cvalovej nohy svojmu koňovi tým, že vystrčia dopredu nohu korešpondujúcu so cvalovou nohou koňa. Obtiažnosť tohto cviku si môžete sťažiť tým, že zo cvalu prejdete do kroku a z kroku opäť nacválate na opačnú ruku. Nechcite po koňovi okamžitú dokonalosť a netrestajte ho, keď sa niečo nepodarí na začiatku. Kľudne a jemne usmerňujte koňa a presväčte sa, že vždy pobádate rovnako. Necháte koňovi pocit, že na to prišiel on sám, zapamätá si to a bude to opakovať ešte ochotnejšie.
3. 3. Preskok - keď predná noha, na ktorú kôň cvála, došlapne, pobádame koňa na tej strane holeňou a súčastne vystrčíme prednú nohu dopredu, aby sme mu naznačili zmenu smeru (pokiaľ tento príkaz kôň pozná). Cválate na ľavú ruku, pobádajte ľavou nohou a pritom mu pravou nohou dávame najavo, že po ňom budete chcieť zmeniť smer. Kôň ba mal preskočiť, ale i keď to neurobí, skúste to znova. Príkaz prichádza vo chvíli, keď došľapuje predná cvalová noha. Toto je samozrejme len veľmi jednoduchý princíp, súhrn všetkých pomôcok pre preskok ja ďaleko komplikovanejší, pretože záleží na vzájomnom súlade a koordinácii ruky, sedu i holene. To už si každý musí „doladiť“ sám podľa seba a svojho koňa. Preskok neodmysliteľne súvisí so správne pracujúcim chrbtom. Pokiaľ vám kôň chodí popredu, je pre jeho nemožné urobiť naozaj plynulý preskok.
Preskok Kôň uvoľnene cvála na pravú ruku, je uvolnený a rovný, čo je veľmi dôležité.
Ľahké nadvihnutie ruky účinok ešte zvyšuje.
Jazdec pobáda (vonkajšou) pravou nohou, aby docielil toho, že si kôň „prehodí“ zadné nohy...
a po nich aj predné a plynulo pokračuje v cvale – teraz už aj na ľavú ruku.
________________________________________
ZASTAVENIE
Hlavným poslaním kovbojského koňa je práca na ranči. Preto pre rančera zastavenie neznamená 9 metrov dlhé skĺznutie po perfektne upravenom povrchu. Pracovný kôň musí zastaviť rýchlo, aby utiahol teľa na konci lasa, alebo aby sa mohol rýchlo otočiť smerom ku krave.
Ale nech už chcete svojho koňa učiť pracovnému, alebo tzv. kĺzavému zastaveniu „sliding stop“, je pre oboje predpokladom zvládnutie rovnováhy, kôň musí reagovať na príkazy, chodiť rovno a dobre používať chrbát. Pracovný kôň aj kôň pri reiningu používa chrbát rovnako, ale pretože rančový kôň musí zastavovať prudko, pomáha si aj s prednými nohami. Pri kĺzavom zastavení sa kôň vedie tak, aby mal predok úplne volný a doklusával do zastavenia.
Zastavenie zo cvalu je len súčasťou výcviku od jednoduchého zastavenia v kroku a kluse. Dobré zastavenie závisí od dobrého povrchu a správnej podkovy. Dobrý podklad má jemný, pevný podklad s malou vrstvou piesku na povrchu (tak 5 cm). Takýto povrch však vyžaduje stálu starostlivosť, aby vrstva piesku bola všade rovnaká. Pochopiteľne, že u nás má takéto podmienky málokto, ale zmieňujem sa o tom, aby si jazdci uvedomili, že na trávnatom a hrboľatom povrchu to nikdy nebude to správne.
Zadné podkovy pre nácvik kĺzavého nastavenia sú veľmi dôležitou vecou. Týmto podkovám sa hovorí sliders – sú úplne hladké a kutie je skoro vedeckou prácou. Dôležité je, že pár dní si musí kôň na nové podkovy zvykať, pretože je akoby na korčuliach a musí sa naučiť znova nájsť rovnováhu.
Predpokladom pre nácvik kĺzavého zastavenia je správne zastavenie v kroku a kluse – pokiaľ to neviete, nemôžete čakať, že vám kôň správne zastaví v cvale. Pre všetky zastavenia existuje jedno základné pravidlo: nezastavujeme tým, že ťaháme za oťaž. Oťaže len naznačujú, ostatok práce robí sed a trup.
Pokiaľ šklbnete za oťaž, stane sa najskôr toto:
1. Kôň napne svaly na krku a na pleci a potom mu stuhne celé telo. Zastaví v sérii poskokov a jazdca vytiahne zo sedla.
2. Pri každom ďalšom zastavení je treba silnejšej zádrže. Kôň sa bráni tým, že sa položí do zubadla.
3. Kôň začne zastavovanie neznášať, pretože mu vždy spôsobí bolesť. Snaží sa zastaviť sa zastaviť, ešte skôr, ako príde príkaz od jazdca.
Správne zastavenie je sledom troch krokov:
1. Povieme „hou“, alebo iný povel, ktorý pre vášho koňa znamená „brzdiť“. Kôň sa na zastavenie chystá tým, že zaoblí chrbát.
2. Zlomok sekundy potom zasadnete hlbšie do sedla. To slúži ako príkaz na zastavenie. Tiež viac prešlapnete päty, aby sa vám spevnil sed. Holene sa vám mierne posunú dopredu, aby vám pomohli zastavenie usedieť.
3. Pritiahneme oťaže. Začneme s miernym tlakom a podľa potreby ho zosilňujeme – nikdy však oťažami prudko nešklbajte. Potom zdvihnite hlavu, aby ste pomáhali pri zastavení s udržaním rovnováhy.
S nácvikom začínajte v kluse – nieje to pre koňa tak únavné a vy máte možnosť si vylepšiť sed, rovnováhu a timing. To, načo máme v cvale zlomok sekundy, môžeme v kluse previesť pomerne v kľude. Naviac neustále zastavovanie koňa otrávi. Pracujte v kluse aj vtedy, keď už kĺzavé zastavenie zvládnete aj z cvalu, zastavujte aj mimo stred jazdiarne, inak si kôň rýchlo zvykne, zastavovať v známom mieste a predbieha príkaz na zastavenie.
Keď už vediete koňa k zastaveniu, musíte si byť úplne istý, že kôň je rovný. Rovný kôň rovnomerne zaťažuje všetky štyri nohy a preto je aj jeho zastavenie rovné. Keď je kôň v dobrej rovnováhe, dráha skĺznutia sa pozvoľna predlžuje.
Podstatou veci pri nácviku je navodiť situáciu, keď celá vec začne koňa baviť. Takú situáciu, keď nemá pocit prílišného uponáhľania, nátlaku, alebo násilia a keď sa môže uvolniť. Keď sa vám to podarí, máme vyhrané – kôň sa pri zastavení snaží predviesť.
Zvládnete vy aj váš kôň zastavenie v pomalom aj rýchlom kluse rovnako ako v lope, skúste zrýchliť zval – veľa koňov rado zastavuje v rýchlosti. Pritom je dobré zastavovať smerom od výjazdu z jazdiarne, alebo stajne, ktoré pôsobia na koňa ako magnet aj pri zastavení. Nieje na škodu si z toho urobiť niekedy aj výhodu.
Takto nejako budú vypadať vaše prvé pokusy o kĺzavé zastavenie – pokiaľ ste s koňom poctivo pracovali na základnom výcviku a pokiaľ nemáte tvrdú ruku.
________________________________________
PSYCHOLÓGIA KOŇA
Veľa jazdcov a trénerov núti svojho koňa do práce násilím a vôbec neuvažujú nad tým, ako to kôň príme. Pokiaľ sa kôň vzoprie, rozhodnú sa „pritvrdiť muziku“ a potom už je len krok k tomu, aby sa u koňa vyvinul trvalí odpor.
Ten sa môže prejaviť v rôznych formách: kôň môže pred špatným zachádzaním utekať, možno sa bude chcieť zlého zaobchádzania zbaviť spolu s jazdcom, možno sa úplne zatvrdí a nebude chcieť nič robiť. Problém a príčina je rovnaká do niečoho ho silou nútite. Musíme mu náš postup ponúknuť tak, aby ho považoval za svoj vlastný nápad. Možno že budete musieť ponúknuť svoj vlastný postup v darčekovom balení, ale tajomstvo celej veci je, aby na to pristúpil a ešte bol s obchodom spokojný. To je psychológia koňa, ktorá je základom zvládnutia strachu a odstránenia problémov.
Kôň prechádza do obrany vtedy, keď sa cíti nepohodlne a dáva nám to najavo nezameniteľnými prejavmi. Na nás je, aby sme tieto signály dokázali zrušiť. Bohužiaľ, najčastejšou reakciou je dôraznejšie použitie oťaží, ostruh, alebo biča sa celý problém ešte viacej zamotá, lebo si kôň vypestuje iné, ešte horšie zlozvyky.
Prirodzenou reakciou koňa na nebezpečenstvo je v prírode únik. Je to jeho jediný prostriedok k záchrane, nemá ani rohy, ani pazúry, ani nieje od prírody bojovný. Zato je rýchly a nepochybujte o tom, že váš kôň utečie, keď ho vystrašíte. Snažíme sa ho spomaliť, alebo zastaviť a jediným prostriedkom je pritiahnutie oťaží. Pokiaľ ale len ťaháme za oťaž a nesnažíme sa odstrániť príčinu strachu, naša situácia sa v ničom nezmení. Stratíme citlivú hubu, držanie hlavy, cit pre zubadlo a vytvorili sme si nový problém.
Nikdy nechcite po koňovi viac, než je schopný pochopiť.
Ďalšou príčinou defenzívy môže byť aj pretrénovanosť. Keď sa kôň nudí, alebo je unavený, môže si ľahko ku svojmu jazdcovi vypestovať prístup typu ignorácie. Ostruhy nepôsobia, huba je necitlivá. Kôň nemá záujem a dáva to najavo. To je najhorší spôsob obrany, pretože kôň sa zdáva nádeje na spoluprácu zo svojím jazdcom. Nechce to už ďalej skúšať, pretože mu to neprináša žiadne uspokojenie.
________________________________________
SLOVNÍK POJMOV
barrel racing barel rejsing obiehanie barelov na čas
pole bending poul bending slalom medzi tyčami
calf roping kálf rouping chytanie teľaťa do lasa
team roping tým rouping chytanie dobytka vo dvojici
cutting kating oddelenie kusu od stáda
working cowhorse wérking kauhós kombinácia príjazdenosti a práce s dobytkom
western horseman ship westrn hósmenšip hodnotenie jazdca
reining rejning westernová drezúra
western riding westrn rajding kombinácia príjazdenosti a bežných prekážok
trail treil bežné prekážky
halter heltr predvedenie na ohlávke
roll-back rólbek zastavení zo cvalu s následným obratom o 180 ° a nacválaním
spin spin obrat okolo chrbtu
turn - around térn eraund obrat okolo chrbtu
sliding stop slajding stop kĺzavé zastavenie
flying change flájing čendž letmý preskok v cvale
jog džog pomalý klus
lope loup pomalý cval
timing tajming načasovanie pomôciek
curb bit kérb bit pákové zubadlo
snaffle bit snefl bit delené zubadlo
brawband headstall bróbend hedstal uzdička s čelenkou
one - ear headstall wan-ír hedstal uzdička na jedno ucho
chaps čaps kožený kryt nohavíc